>Podrobná história Piešťan
| >>> Pravek |
| Stopy
po osídlení okolia termálnych prameňov dnešných
kúpeľov Piešťan možno nájsť už v dobe
diluviálnej (pleistocén), keď tu žil pračlovek
neandertálskeho typu. Jeho kamenné pracovné nástroje
sa našli v blízkej obci Banka a v jaskyni Čertova pec nad
Piešťanmi. V poslednom ľadovom období prišiel k
nezamŕzajúcim teplím prameňom praveký človek ako
lovec mamutov. Sídlil v miestach dnešnej obce Banka a Moravany, kde okrem
iného zanechal i stopy po sídelnom objekte. Pomerne
husto bolo osídlené blízke okolie prameňov v mladšej
dobe kamennej. Nálezy z neolitu na okolí svedčia o
osidlení ľudom s volútovou a maľovanou keramikou.
Hojné sú i nálezy z neskorej doby kamennej, a najmä z
doby bronzovej. Na celom okolí Piešťan možno nájsť
pamiatky po ľude tzv. maďarovskej kultúry, ktorý
neskôr vystriedal ľud mohylovskej stredodunajskej a
čakanovskej kultúry. Ojedinele sa vyskytujú i nálezy
po ľude lužickej kultúry. V mladšej dobe železnej
boli v styku s prameňmi keltské kmene, ktoré prenikli
na naše územie asi v štvrtom storočí pr.n.l.
|
| >>> Rímska doba - 1-4 storočie nášho letopočtu |
| V dobe
rímskej (1-4 stor n.l.) bolo okolie Piešťan husto
osídlené germánskymi Kvádmi. Nálezy fragmentov
importovanej keramiky ako aj predmetov z bronzu a
železa, pochádzajúce z rímskej provincie Panónia,
dokumentujú čulý styk piešťanskej oblasti s rímskou
civilizáciou v Zadunajsku. Dá sa predpokladať, že
vplyv rímskej kultúry sa prejavil i vo využití
termálnych prameňov na kúpanie.
|
| >>> Doba sťahovania národov - 5-6 storočie nášho letopočtu |
| V dobe
sťahovania národov (5-6 stor n.l.), keď na stredné
Považie prenikli prvé slovanské rody, dostalo okolie
piešťanských teplíc - ako starí slovania nazývali
všetky vody teplé od prírody - stálych slovanských
obyvateľov. Z archeologických nálezov možno usúdiť,
že najmä od 8. storočia bola oblasť Piešťan husto
osídlená našimi slovanskými predkami a rozkvitala
najmä v 9. storočí, vo významnej epoche našich
národných dejín - v čase Veľkej Moravy.
|
| >>> Prvá písomná zmienka - 11 storočie nášho letopočtu |
| Na
existenciu samých Piešťan ako slovenskej obce, ktorej
začiatky sa kladú do 11. stor., možno usudzovať len z
ojedinelých archeologických nálezov. Prvá písomná
zmienka o Piešťanoch je v listine uhorského kráľa
Kolomana I. z roku 1113, v ktorej sa z príkazu kráľa
spisuje majetok a vymedzujú hranice zoborského
opátstva. V tejto listine sa Piešťany (Pescan)
spomínaju ako obec susediaca s Trebaticami. Slovenské
pomenovanie Piešťan má svoj pôvod odvodený od slova
piesok. Pôvodná osada bola založená na pôde, kde
boli piesočiny, piesočné naplaveniny -ľudove
"piesčiny"-, z ktorých vzniklo meno
dnešných Piešťan.
|
| >>> 12 - 16 storočie nášho letopočtu |
| Historický
listinný materiál z 12. az 16. stor., súvisiaci s
dejinami Piešťan, sa dotýka len otázok
majetkoprávnych a rieši vlastnícke vzťahy a spory
feudálnych majiteľov. Piešťanské pramene termálnych
vôd sa však nikde nespomínajú. Až v čase renesancie
kúpeľníctva, v 16. stor., keď sa používanie
minerálnych prameňov na liečebné účely rozšírilo
do takej miery, že im feudálni majitelia začali
venovať viac starostlivosti ako možnému zdroju
príjmov plynúcich z regálnych práv, začínaju si
Piešťany všímať aj autori cestopisnej a odbornej
literatúry predovšetkým ako kúpeľného miesta.
|
| >>> Prvý podrobný opis prameňov od J.Werhnera - 1545 |
| Prvý
podrobnejší opis piešťanských termálnych prameňov
podáva Juraj Werhner, kráľovský radca a prefekt
Šarišského hradu, vo svojej latinskej rozprave "O
podivuhodných vodách Uhorska". Táto prvá
balneografia o našich minerálnych a termálnych vodách
vyšla roku 1545. Už v tom čase Werhner zdôrazňuje
výnimočnú liečivú silu piešťanských horúcich
prameňov. Z jeho opisu je zrejmý aj jednoduchý spôsob
liečebného využívania termálnej vody: chorý si
vykopali na piesočnom brehu Váhu blízko
výverov plytké jamy, ktoré sa ihneď zaplnili
termálnou liečivou vodou. Dná týchto jám vystlali
haluzím, pretože dolu bola voda najhorúcejšia. Pred
kúpaním nechali horúcu vodu vychladnúť, alebo ju
miešali so studenou riečnou vodou. Ľud z okolia
Piešťan sa takýmto spôsobom kúpaval ešte aj
začiatkom 20. stor.
|
| >>> Opis J.C. de Craftheima - 1571 |
| Tak
ako sa v druhej polovici 16. stor rozvíjal kupeľný
ruch v "Piešťanskej teplici", šíril sa o
nej aj dobrý chýr a pribúdalo aj písomných správ.
Slávny osobný lekár troch rakuskych cisárov Johann
Crato de Craftheim v piatej knihe svojich lekárskych
rád z roku 1571 uvádza predpis liečby v
piešťanských horúcich prameňoch. Istému uhorskému
barónovi, ktorého trápil ischias, radí, ako
používať termálnu vodu a ako aplikovať piešťanské
bahno.
|
| >>> Spis De thermis od A.B.Elipidianusa - 1588 |
| Už v
16 stor. prenikla povesť o liečivých tepliciach pri
piešťanoch aj za hranice. Osobný lekár pápeža Sixta
V. Andrej Baccius Elpidianus v spise "De
thermis", vytlačenom v Benátkach r. 1588, v ktorom
opísal všetky vtedy známe kúpele sveta, spomína aj
Piešťany, kde jednou z liečebných metód je
natieranie bolavých údov liečivým bahnom.
|
| >>> 17 storočie |
| Burlivé
a neisté vojnové časy 17. stor., plné nebezpečenstva
tureckých vpádov, náboženských bojov,
protihabsburgských stavovských sprisahaní a
rozmáhajúcich sa zbojstiev, neboli priaznivé pre
rozvoj kúpeľov. K okolnostiam nepriaznivým pre rozvoj
Piešťan sa pridružili zložité feudálne vlastnícke
vzťahy a majetkoprávne spory. Zábranou výstavby
kúpeľov boli aj časté ničivé povodne na Váhu. Preto tu
nemecký cestovateľ Martin Zeiller, ktorý Piešťany
opísal r. 1632, našiel stále iba vykopané jamy na
brehu Váhu. Vysoko však
vyzdvihol liečivé vlastnosti piešťanských prameňov.
|
| >>> Adam Trajan píše báseň Saluberrimae Pistinienses Thermae - 1642 |
| Najucelenejší
obraz o živote okolo piešťanských liečivých
žriedel v polovici 17. stor. zanechal český exulant z
Benešova Adam Trajan, ktorý sa usadil ako farár v
neďalekých Drahovciach. V latinskej, elegickým
dvojverším písanej básni "Saluberrimae
Pistinienses Thermae", ktorá vyšla tlačou v
Trenčíne r. 1642, sa okrem chvály liečivých
prameňov a spôsobov liečby odzrkadľujú i
hospodárske a sociálne pomery v Piešťanoch 17. stor.
V tom istom roku Piešťany dostali mestské výsady a
jarmočné právo a vyvíjali sa ako zemepánske
mestečko.
|
| >>> J.J.Torkoš vidal Schediasma de Thermis Postheinsibus - 1745 |
| Piešťany
prvej polovice 18. stor. opísal hlavný fyzikus
slobodného kráľovského mesta Prešporka Ján Justus
Torkoš. Bol lekárom a sám sa aj v Piešťanoch
liečil. Roku 1745 vydal o nich latinský spis
"Schediasma de Thermis Postheinsibus". Je to
prvý lekársky opis kúpeľov s návodom na liečebné
postupy.
|
| >>> Vznikajú Teplice, dnešné centrum mesta - 18 storočie |
| Niekedy
v tom čase začala vznikať neďaleko prameňov na
pravobrežnej strane Váhu kúpeľná osada Teplice. Jej
stredom bol ubytovací hostinec a panský dom pre
šľachtu. Postupne sa táto osada rozrastala a spojila
sa s Piešťanmi. Na spôsobe kúpania sa ani v polovici
18. stor. nič nezmenilo: jednoduché kúpacie jamy na
brehu Váhu s primitívnymi
strieškami alebo oplotením proti nepohode.
|
| >>> Tereziánske obdobie - 18 storočie |
| V
tereziánskom období, keď začali do strednej Európy
prúdiť zo západu myšlienky osvietenstva, dostal sa do
Piešťan roku 1772 významný balneológ profesor
Henrich J. von Cranz. Až po jeho návšteve postavili v
Piešťanoch prvú stálu budovu kúpeľov.
|
| >>> Beethoven v Piešťanoch - 1801 |
| K
prvému roku 19. stor sa viaže beethovenovská tradícia
v Piešťanoch. Podľa nej sa tu roku 1801 hudobný
génius aj liečil. S najväčšou pravdepodobnosťou
odtiaľto napísal i svoje listy "nesmrteľnej
milenke".
|
| >>> F.E.Scherer - zakladateľ modernej liečby začiatok 19 storočia |
| Za
zakladateľa pokrokovej, lekársky podloženej a
zdôvodnenej kúpeľnej liečebnej metódy v Piešťanoch
možno označiť MUDr. Františka Ernesta Scherera,
ktorý tu bol kúpeľným lekárom a začas i nájomcom
kúpeľov. V tridsiatych rokoch 19. stor vydal o
Piešťanoch významnú monografickú prácu. Princípy
jeho piešťanskej liečebnej kúry nestratili na
aktuálnosti dodnes.
|
| >>> Éra rodu Winterovcov - koniec 19 storočia |
| Prvý
pozoruhodnejší rozkvet a modernizácia kúpeľov na
dobovej úrovni nastali až roku 1889, keď rodina
Erdödyovcov dala kúpele do dlhodobého nájmu firme
Alexander Winter a synovia, ktorá sa podujala na
väčšie kapitálove investície. Winterovci začali v
Piešťanoch podnikať veľkoryso. Svojou obchodnou
znalosťou pomerne rýchlo vybudovali z Piešťan
moderné kúpele. Obratnou propagáciou doma i v
zahraničí podarilo sa im z Piešťan urobiť mondénne
kúpele buržoáznej spoločnosti, známe po celom svete.
Vyvrcholením rozvoja kúpeľov pred 1. sv. vojnou bolo
popri výstavbe reprezentačných "Františkovych
kúpeľov" vybudovanie Thermia palace a kúpeľov
Irma, ktoré dali do prevádzky roku 1912.
|
| >>> 1. svetová vojna - 1914-1918 |
| 1. sv.
vojna na čas ochromila daľšiu investičnú činnosť a
sľubný rozvoj kúpeľov, ktoré sa prispôsobili
vojnovým pomerom. Liečili sa tu ranení vojaci.
|
| >>> Schôdzka troch cisárov - 1917 |
| Vo
februári 1917 sa v hoteli Thermia Palace stretli
vládcovia troch tzv. ústredných mocností: nemecký
cisár Wilhelm I., rakúsky cisár Karol IV. a bulharský
cár Ferdinand I. Rokovali tu o ďaľšom vedení vojny a
tu aj spečatili svoj osud.
|
| >>> Po 1. svetovej vojne - 1918-1939 |
| Dobrý
zvuk Piešťan a účinná propagácia prilákali po 1.
sv. vojne desaťtisíce kúpeľných hostí, medzi nimi i
významné osobnosti politického a kultúrneho života a
exotickych hostí. Tak napríklad roku 1934 hostili tu
indického maharadžu, vládcu Haidarabadu,
Navab-Ali-Khan-Bahadúra, po ňom maharadžu Bhopalu a
ďaľších. Do hosťovskej knihy sa zapísali významní
spisovatelia, skladatelia, speváci, herci a výtvarní
umelci. Bol tu napr. Franz Lehár, Oskar Nedbal,
Mikuláš Schneider-Trnavský, Fiodor Šaľapin, Richard
Tauber, Henny Portenová, F.X.Šalda, Roda-Roda a mnohí
daľší.
|
| >>> 2. svetová vojna- 1939-1945 |
| Za 2.
sv. vojny však nastala úplna stagnácia, zastavili sa
investície do kúpeľov a ich údržby. V tomto smere
nič nezmenilo ani poštátnenie kúpeľov v októbri
roku 1940.
|
| >>> Socialistická éra - 1945 - 1989 |
| Až po
znárodnení československých kúpeľov roku 1948 a
najmä po schválení zákona o preventívnej
starostlivosti roku 1951 sa zásdne zmenila koncepcia a
organizácia kúpeľnej liečby aj v Piešťanoch.
Postupne sa začali zveľaďovať kúpele aj mesto,
pribudla nová výstavba, ktorá zmenila tvár Piešťan.
|
| >>> Ponovembrové zmeny - 1989 |
| Po
páde komunizmu v r. 1989 sa kúpele museli vysporiadať
s mnohými finančnými a majetkoprávnymi problémami,
ktoré sa však podarilo viac-menej úspešne zvládnuť.
V roku 2001 vchádzajú kúpele do privatizácie.
|
| >>> Súčasnosť - začiatok 21 storočia |
| Piešťany renovujú svoju tvár, rozrastajú sa a skrášľujú. Stávajú sa tak neoddeliteľnou súčasťou obľúbených cieľov turistov a pacientov z domova a zahraničia. |

Podoba Piešťan na začiatku 19. storočia (Rytina Josefa Fischera 1769 - 1822).